Hurá! Naša dcérka ochutná konečne aj niečo iné ako mliečko! Teším sa, aj sa trochu obávam. Bude jej chutiť? Nebude so všetkého vracať ako jej mama v jej veku? Zje aspoň niečo? Objednáme veselé farebné detské lyžičky a mištičky, ktoré netrpezlivo čakajú na Sárkin ukončený štvrtý mesiac. Podbradníky sú taktiež v radostnom očakávaní, že bude na ne kvackať okrem mlieka aj niečo iné, farebnejšie, hustejšie.
V deň D som sa vybrala hneď ráno do obchodu a vybrala tú najkrajšiu mrkvu, akú mali. Nie je síce z domácej záhradky, ale tvári sa BIO. Teším sa však na letných dodávateľov zelovocu. Ešteže má naša dcérka starých rodičov aj na dedine. Vráťme sa však k mrkve. Nadišiel čas obeda. Okrem tvorby prvých štvormesačných fotiek našej ratolesti sa venujem podrobnému štúdiu, ako úspešne ukuchtiť dokonalé mrkvové pyré. „Krátko povarte,“ … hm … čo to je krátko? Rozhodnem sa, že to bude asi tak pätnásť minút. Po tomto čase odstavím mrkvičku zo sporáka a vložím ju do mixéra starostlivo vybraného práve na toto obdobie dojčenských pyré všetkého druhu. Mixujem ostošesť a stále sú tam veľké tvrdé kusy. Skúsim teda ručný tyčový mixér, pučenie vidličkou, no stále nemá mrkvová kašička tú správnu konzistenciu. Vzdávam to. Dcérku posadím do kresielka, dám jej podbradník a starostlivo vyberám z mrkvovej rozsekanej hmoty tú polotekutú. Očakávam znechutený výraz, ale Sárka si zjavne kŕmenie užíva. Sme milo prekvapení a na ďalší deň to skúšam zas. Tentokrát mrkvu varím už polhodinu, pomixujem aj s troškou vody a konečne má dokonalú konzistenciu, ako pyré pre bábätká mať má. Natešene dávam Sárke prvú lyžičku a dočkám sa prvého znechuteného výrazu a pusy na zámok. Nevadí. O dva dni skúšam mrkvu so zemiakom. Trošku ochutná, ale veľmi tomu neublíži. O tri dni nastane zlom. Na scénu prichádza kaleráb. Sárka ho s chuťou hltá, otvára dokorán ústočká a tvári sa akoby jedla tú najväčšiu delikatesu na svete. Kŕmenie musím ukončiť, nech tomu môjmu hladnému maškrtnému drobcovi nie je zle.
Nadšene prinesiem Sárkin vychýrený kaleráb na ďalší deň na obed ku svokre. Naša malá Láska kŕmenie sabotuje. Na druhý deň má však kaleráb v domácom prostredí opäť obrovský úspech. Prvé tuhé obedy si naša dcérka zatiaľ asi najlepšie vychutná len doma, kde to pozná. Poobede idem v rámci psychohygieny sama do obchodu a vyberám karfiol. Naň sme obzvlášť zvedaví, keďže manžel má tento druh zeleniny vylúčený zo svojho jedálnička (len na základe chuťových preferencií). Kašička pripravená a ja netrpezlivo čakám, kedy sa Sárka zobudí. Počas dňa zvykne mať tak polhodinové šlofíky, dnes už ťahá tri hodiny. Po tri a pol hodine sa budí, úsmev od ucha k uchu. Nasadím podbradník, pripravím karfiolové pyré a ideme na to. Tie výrazy aké hádže dnes sú asi najsmiešnejšie a zjavne plné znechutenia, ale dcérka odvážne otvára ústa a s chuťou konzumuje nový druh zeleniny. Opäť ukončujem kŕmenie radšej ja. Som rada, že jej chutí. V tvorbe obedových zeleninových pyré som si asi našla novú mamičkovskú záľubu.
Moje praktické rady k zavádzaniu príkrmov:
- Obavy bokom. Každé dieťa sa predsa naučí jesť.
- Kúpte si dobrý kvalitný mixér a zeleninu varte dostatočne dlho, aby zmäkla a dala sa pomixovať (mne sa osvedčilo variť tridsať minút a rozmixovať s troškou vody, v ktorej sa zelenina varila).
- Prvé týždne kŕmte dieťa v pokojnom domácom prostredí.
- Dajte do mištičky len toľko pyré, koľko môže dieťa v tom veku maximálne zjesť (u 4-5 mesačných detí sú to vraj 2 polievkové lyžice). Zo začiatku mu dovoľte zjesť radšej menej, a potom postupne pridávajte.
- Nájdite si dobrú knihu o dojčenských receptoch, sú plné inšpirácie a dobrých rád.