Milujem predvianočné obdobie! Všade plno snehu (ok, posledné roky sme vďační aj za tých pár vločiek dvakrát v roku), krásna výzdoba (ok, občas, často, veľmi často je to riadny gýč), christmassongové každoročné vykopávky (i keď musíte uznať, že tie staré dobré klasiky sú ozaj krásne a majú aj čo-to spoločné s hudbou), rozprávky, chutné jedlo, rodina, priatelia, … advent má v sebe niečo špeciálne. Minulý rok som na nič z tohto vyčerpávajúceho zoznamu nepomyslela. Mali sme totiž novorodenca, takže som bola rada, že som rada. „Tento rok sa však všetko absolútne zmení,“ hovorím si, „doma sa nám tmolí už veľké batoľa a to zásadne mení situáciu.“ Aspoň som si to myslela, ale z určitej časti je to aj pravda. Poďme sa spolu pekne preniesť do reality …
Ako správna premotivovaná učiteľka na materskej som si musela prvého decembra urobiť adventný kalendár s aktivitami na každý deň. Z použiteľných vecí zostali nejaké kancelárske papiere, pastelky a vianočné samolepky, ktoré som kedysi dostala v auguste na pracovnom vianočnom večierku od môjho tajného Santu. Nájdem dokonca aj kúsok špagátiku, nejaké tie červené stužky, lepiacu pásku a zmajstrujem svoje vianočné veľdielo na obývačkové žalúzie. Je nám jasné, že najbližších dvadsaťštyri dní tam budeme mať trošku potmavšie, ale veď nevadí. Svetielkujúca výzdoba z každého rohu to napraví.
Každé ráno sme si pri raňajšej káve prečítali, čo nás čaká a neminie. Keďže snehové aktivity typu „ak nasneží, poďme sa sánkovať/postavme si snehuliaka, som kvôli veľmi nízkej pravdepodobnosti dala viackrát, nakoniec sme samozrejme nerobili špeciálne nič. Avšak, aj v hlavnom meste nám predsa len napadol sneh. Rýchlo využívame priaznivú situáciu, babušíme dieťa, seba (zisťujem, že sa do žiadnych lyžiarskych nohavíc už nezmestím a popôrodné kilá budem musieť riešiť nákupom nových a tíško závidím manželovi, že on sa so svojimi o päť čísiel väčšími nohavicami bude môcť sánkovať). V aute je už naskladané dieťa, ruksak, už len tie sane … skúšame ako skúšame, ale sánky sa do nášho autíčka teda nenapracú …. nevadí, berieme aspoň turistický nosič a dúfame, že našej princeznej sa v ňom bude páčiť. Na známom vyššie položenom mieste v hlavnom meste je úplne iný svet. Naozaj. Kopa snehu, rozprávková biela príroda, zima ako má byť. Dokonca sa nám aj s veľkou dávkou trpezlivosti podarilo zaparkovať. Nakladáme dcérku do nosiča a lúštime, ako ju tam vôbec správne umiestniť. Chvíľu protestuje, ale podarí sa a už spokojne všetko sleduje z tatinkovho chrbta. Stavili sme sa ešte aj na horúcu čokoládu so šľahačkou bez šľahačky. No, paráda!
Druhá snehová vlna prišla o pár dní neskôr. Tu už s väčšou vierou vyťahujeme sánky aj na našom sídlisku. Naložíme na ne Sárku a už sa aj s ňou preháňame po parku. Viac síce vidno vykukovať trávu ako ten mokrý sneh, ale aj to je niečo! Dokonca zisťujeme, že sa tu dá aj naozaj sánkovať, akože pustiť sa dolu kopcom. V tom momente je rozhodnuté, že sánky nepredávame, ale využijeme ich snáď dva-trikrát do roka aj tu. Dcéra je nadšená a my tiež.
Vlna snehu číslo tri bola najdokonalejšia a najpredvianočnejšia. Myslím, že ju máte v čerstvej pamäti aj vy. Nádherné chumáče snehu zahalili mesto krásnou hŕbou skutočnej bielej perinky. Covid-necovid, teraz von ideme! Čo lepšie môžeme dýchacím cestám ponúknuť ako supervlhký vzduch v zasneženej prírode? Počas tejto snežnej vychádzky máme dieťa už asi po minúte na totálku obsypané snehom. Dcérke sa to však páči a usmieva sa od ucha k uchu. To je proste naše zimné dieťatko! Nájdeme si nové sánkovacie miesto a dokonca spálim aj nejaké tie kalórie pri stavaní snehuliaka (keďže v chorobe nebudem športovať, toľko zdravého rozumu zase mám). Celí premočení od snehu ideme domov k šálke horúceho čaju.
Vianočné trhy sú samostatná kapitola. Keďže minulý rok sme mohli byť akurát doma a ešte aj doma, tohtoročný december som si bez trhov nevedela predstaviť. Začiatkom mesiaca sme sa teda rozhodli ísť hneď na tie „najhlavnejšie“ bratislavské trhy priamo z jedného nemenovaného nákupného centra. Romantické nočné uličky starého mesta, snehové prehánky a plno ľudí … hlavne plno ľudí … chytá má úzkosť, a to som si myslela, že mám celkom rada masové podujatia. Už som z toho asi vyrástla, alebo len z perspektívy rodiča kočíkového to naberá úplne iný rozmer. Totižto vykľučkovať z tlačenice ľudí s vlastným telom je už riadne tvrdý oriešok … ale s kočíkom? No, skúste to, neviem ani ako by som to opísala, to treba len zažiť … Dávame si aspoň podpecník a odchádzame rýchlo preč. S veľkou radosťou zisťujeme, že menšie tržíky urobili aj blízko nás, takže varené vínko, medovina, punč, či placky sme mohli okúsiť aj v pokojnejšej atmoške. Dieťa nám trochu „hypnotizovali“ kolotočmi a my sme mohli spokojne pochutnať vianočné delikatesy.
Na predvianočné upratovanie má myslím takmer každá rodina s deťmi už vlastný žargón. Neviem, či sa to dá nazvať upratovaním veľkým, ale toho najhlavnejšieho – hmyzu pojedačného špajzového som sa zbavila. Veď okná sa dajú umyť aj na jar, šatník pretriediť cez leto a zvyšok popri dieťati udržiavať v ako-takom hygienickom štandarde. Ešte, že nebývame v nejakom podtatranskom domčeku, lebo na odhrabávanie snehu teda neviem, kedy by som si našla čas. Ten čas, ktorý radšej strávim s dcérkou v náručí pri dobrej knihe. Tú sa nám náhodou podarilo kúpiť v tej predvianočnej tlačenke. Za to, to stálo veruže. Po knihe nejaká tá pekná vianočná mjúzik a náladička ako vyšitá. Sárka dáva tie najkrajšie tanečné kreácie a my sa pridávame k nej.
Vianočné filmy sú kapitola číslo štyri, či päť či neviemkoľko vlastne už. Veď poznáte ten sladký čas ničnerobenia s kakaukom v ruke pri rozprávke, ktorú pozeráte už svoje dvadsiateôsme Vianoce. Áno, ako rodičia si povieme, že žiadna televízia a sladkosti do troch rokov … a potom príde ten predvianočný čas, ktorý nás všetkých obmäkčí … a keď mi ostáva dopozerať posledných dvadsať minút filmu a dcéra sa práve zobudila … a keď ma ešte vidí s medovníkom v ruke a pýta si … no tak jej ten medovníček dám. Ešte, že mi skamenel celý cukor a takmer žiadny tam nešiel, aspoň nemusím mať také výčitky …
Špeciálne som sa vždy tešila na čas pečenia s dieťatkom. Áno, viem, má len rok, veď si ju dám len do učiacej veži a bude na mňa pozerať … vydržalo to asi tri minúty, kým nezačala papať cesto … hm, bol tam aj mak, snáď skôr zaspí … aj keď štedrovečerné menu vyhádzala z taniera, keďže „švác-ho-tam“ obdobie sa na Vianoce nezastaví, aj keď v čase bežnej vianočnej večere som sa s ňou prechádzala v tmavých ľudoprázdnych uličkách v daždi, aj keď vianocujeme s covidom len my traja, aj keď ma zas a znova bolí tá rastúca osmička a dcérke rastú ďalšie štyri zuby tiež, aj keď nám nevyšla ani jedna spoločná vianočná fotografia, aj tak sme prežili spolu tie najkrajšie Vianoce, ako sa spieva v jednej „jasomčajovoúsmevovej“ kapele … každým rokom sú krajšie zas … a ešte v inej bcc vianočnej piesni … netreba jasličky, štrúdličky, darček, či stromček … lebo Ježiš sa narodil a On nás zachránil! A áno, Pán Ježiš sa nenarodil síce na Vianoce, ale je skvelé, že si v tomto čase ľudstvo oveľa viac ako v iné dni pripomína, že sa vzdal nebeskej slávy, aby prišiel na tento svet a zomrel za môj aj tvoj hriech. Takže, vďaka Bohu, máme každý deň ten najväčší dôvod na radosť.
Moje praktické tipy k predvianočnému obdobiu s batoľaťom:
- Nemajte veľké očakávania, je to stále maličké dieťa a veľa vecí ešte robiť môcť nebudete, ale mnohé už áno.
- Keď bývate v oblasti, kde je sneh už veľkou vzácnosťou, vycestujte za ním niekde severnejšie.
- Existujú skladacie sánky – kúpte radšej tie a budete ich môcť brať kdekoľvek so sebou.
- Turistický nosič je skvelá vec – aj keď vaše dieťatko ten bábätkovský veľmi neobľubovalo, je dosť možné, že tento si zamiluje.
- Netreba dokonale upratanú domácnosť ale oddýchnutú mamu.
- Tancujte spolu s dieťatkom, naučí vás tie najneočakávanejšie a najvtipnejšie tanečné figúry. Alebo vy jeho?
- Pokojne vášmu batoľaťu naservírujte na štedrý deň jeho obľúbený zeleninový pokrm typu, čo dom dal, alebo si najskôr overte, že tú rybu so šalátom zje, i keď aj tu platí pravidlo nevyspytateľnosti.
- Aj keď ochoriete, nie je to žiadna tragédia. Videohovory s rodinou sa stále dajú robiť ako za prvotných covidových čias a stretnete sa už v plnom zdraví o niekoľko dní, prinajhoršom týždňov neskôr.
- Aj keď máte v pláne ísť na sviatky k rodine, urobte si zásoby potravín aj na doma. Pre istotu. Vírusoidné obdobia sú nevyspytateľné.
- Hlavne si užite spoločný čas s najbližšími.
+1 – prečítajte si Lukášovo evanjelium (alebo aj všetky štyri)