S manželom milujeme turistiku. Za nezadaných aj chodiacich čias sme veľmi často brázdili v turistických topánkach naše krásne slovenské hory, lesy. Hlavne, keď sa dajú muž so ženou dokopy na začiatku covidu. No, čo iné ako turistikovať by asi tak mohli robiť? Aj s tehotenským bruškom sa dalo ako-tak chodiť, i keď boli už samozrejme isté výškovostúpajúce aj vzdialenostné obmedzenia. Úplný obrat však nastal až s príchodom bábätka. Zrazu tu máme kočík vhodný len na krásne upravené chodníky (aj keď ako športiak zvládol so superschopnosťami môjho manžela aj Kvačiansku dolinu). Naše turistické možnosti zostali značne obmedzené.
Na konci novembra minulého roka však prišiel poriadny upgrade. Z nášho bábätka sa stalo batoľa a tým sa rozšírili naše turistické možnosti. Dostali sme parádny turistický nosič putujúci rodinou a šli sme na to. Na začiatok bolo fajn vyskúšať aj trochu snehu nad mestom. Postupne sme chodili kade-tade, blízke lesy, polia, prírodné krásy okolia, … Zisťujeme, že našej malej princeznej sa v nosiči páči a sem-tam aj niečo pospinká. Kondícia stúpa, očakávania rastú …
Prišiel deň T. Rozhodli sme sa, že sme pripravení na poriadnu túru. Jasné, nebol to Kriváň ani Kôprovský štít, ale na taký poldenný stupáčik sme sa už cítili. Nabalíme všetko potrebné a keďže manžel je nosičom dcéry, na mne ostáva náklad pre trojčlennú posádku s celodennou dávkou jedla a vody + manželov pracovný notebook grátis. Mám pocit, že ma zlomí, ale som odhodlaná na prvé veľké rodinné dobrodružstvo. Predsa len, manželov programátorský chrbátik má s našou dcérkou asi väčšiu výzvu.
Štartuje sa auto a vyrážame. Počas cesty sa snažím udržať dcéru v bdelom stave, lebo veď spať môže počas cesty v nosiči, no nie? No nie! Všade navôkol sú predsa krásne stromy, vtáky, tabuľa s upozornením premnožených medveďov, vretenica pod nohami i stádo muflónov. Áno, keď sme zbadali stopy medveďa a vretenicu plaziacu pred nami (vďaka Bohu, bolo to zjavne ešte len ustráchané mláďa), nie je nám všetko jedno. Široko-ďaleko ani jeden turista, takže mi neostáva nič iné len sa sem-tam ozvať a dať zveri najavo, že tu nie je sama. Dcérka sa volaním nadšene pridáva, ale keď v strede lesa zvolá „brum-brum“, so zatajeným dychom sa obzeráme a hľadáme maca. Po medveďovi ani stopy. Vydýchneme si a pokračujeme ďalej. Začína sa to hemžiť turistami a cítime sa opäť o čosi bezpečnejšie. Rodinné fotečky musia byť, aj keď stupáčik začína byť riadne náročný. Nevzdávame sa, máme jasný cieľ – zdolať najvyšší vrch Malých Karpát (áno, pred pár rokmi by to bolo pre nás med lízať, ale rodičovské radosti človeka riadne vyradia z kondície).
Sme pod vrcholom. Je to tu celkom priestranné, takže dávame dcérku dolu z nosiča, nech si pobehá v tomto komárovom rajóne. Nikde tak dobre nechutí banán ako na túre, však? Okoloidúci turisti sú roztopení z nášho tmoliaceho sa batôžka, a keď sa poriadne posilníme a princezničku prebalíme v bojových podmienkach lesa, pokračujeme do cieľa. Stálo to za to. Dáme si spraviť fotečku, ktorá má samozrejme ďaleko od vydarenej, ale keďže sú naokolo skaly a na chrbte má manžel drahocenný poklad, neriešime to a opatrne zliezame dolu. Sárka by už naozaj mala spať.
Cesta nazad je úplne v pohode, aj keď sme sa trochu báli toho strmého zliezania. Najväčšia výzva bola preliezť pozrúcané stromy tak, aby sa dcéra nezobudila. Tesne pred koncom sa rozhodneme, že pôjdeme radšej dlhšou cestou v chládku lesa, ako cez to „vreteničie pole.“ Zvuk motorovej píly síce naše dievčatko zobudil, ale zdá sa, že spánku mala dosť. Je opäť v dobrej náladičke. V cieli ju predsa čaká parádne detské ihrisko a bryndzové halušky. Čo viac? Sme na ňu hrdí, že zvládla štyri hodiny v nosiči ako nič a na nás za prvý spoločný rodinný stupáčik. Ďakujeme Bohu za ochranu pred medveďmi aj vretenicami a spokojní sa uberáme k autu na cestu domov. A áno, svalovica bola poriadna.
Moje praktické rady k turistike s batoľaťom:
- Zaobstarajte si kvalitný turistický nosič.
- Postupne budujte kondíciu (plávaním, behom, bicyklovaním, cvičením, … )
- Začnite krátkymi vychádzkami a postupne ich predlžujte (uvidíte ako bude vaše dieťa reagovať na nosič).
- Majte poriadne nabitý mobil či fotoaparát (chcete predsa kvalitnú rodinnú fotodokumentáciu).
- Je jasné, že o dieťa sa staráte v tom najlepšom (voda, jedlo, klobúk, opaľovací krém, …) – to isté však doprajte aj sebe.
- Na túru len s dlhými ponožkami a nohavicami (veď viete, hady … )
- Dávajte zvieratám o sebe vedieť (hlavne v oblastiach s medveďmi, ale teda ani s diviakom by som sa stretnúť zoči-voči nechcela).
- Repelent musí byť.
- Ale pre istotu v domácej výbave aj Fenistil gél.
- Radšej vezmite aspoň dieťaťu normálny obed v termoske (ponuka reštaurácie môže byť mizivá).