Je krásne vidieť mamu, ako nosí svoje dieťa. Rozhodla som sa teda túto časť starostlivosti praktizovať tiež. Akonáhle som si dcérku priniesla domov z pôrodnice a dali sme si bonding, ktorý mi kvôli sekcii nebol umožnený, šla som skúsiť aj nosič od švagrinej. Návod k nemu dlhý ako k osobnému automobilu, ale nevadí. Základ – dobre nastaviť a nosiť s láskou by som mala mať zmáknutý. Keď však vkladám dcérku do nosiča, je v ňom úplne stratená, prepadne sa do hlbín a ja neviem, či tam vie vôbec normálne dýchať. Som si istá, že aj keď v návode píšu „od narodenia“, ešte si naň zopár mesiacov počká. Nevzdávam to, hľadám alternatívu a pred Vianocami mi dorazí šatka. To je niečo pre najmenšie bábätká! Gúglime si, ako ju správne viazať, pozeráme dookola videonávody, skúšame si do nej namiesto Sárky naviazať škatuľu s vianočným pečivom … Keď sme si už trochu istejší, príde na rad aj dcérka. Spočiatku plače, no po chvíli počuje tlkot môjho srdca a na jej tváričke vidieť blažený výraz. Idem sa z nej roztopiť. Vypeckujem si vianočné piesne a hrdo zdobím stromček spolu s dcérkou.
Prešiel týždeň a moja malinká sa mi už do šatky nezmestí. Ako je to možné?! Nevysolila som predsa za ňu toľko peňazí, aby som ju mohla nosiť pár dní. „Zlato, kúpila si si veľkosť S,“ vraví mi manžel po preštudovaní obalu. To sú ešte aj rôzne veľkosti? Nič také som si pri objednávke nevšimla. Nič mi teda neostáva, vymeniť mi to nechcú, nosenie je prerušené. Ešte, že má Sárka za starú mamu zručnú krajčírku, ktorá sa ponúka našiť ďalší kus látky. Až teraz zisťujem, k čomu mi bola dobrá geometria … predivný tvar šatky zakresliť s rozmermi a poslať … to bola úloha k zmobilizovaniu aj takých sinapsií, ktorými zďaleka môj mozog nezodpovedá. Niečo sa nám naveľa podarilo načmárať, namerať, už nám ostávalo len čakať na hotový produkt. Keď už bola látka asi po mesiaci našitá, so sklamaním zisťujeme, že Sárka už v šatke byť nechce. Ani za nič. Po každom vložení spustí neutíšiteľný plač. Po niekoľkých pokusoch sa zmierujem s tým, že moje dieťa bude iba kočíkové a najbližšie dva roky budem chodiť na tú istý vychádzku po tej istej trase. Nevzdávam to však tak rýchlo. Každý týždeň skúšam … raz šatka, raz nosič. Za každým sa však dočkám rovnakej plačlivej frustrujúcej reakcii. Nosič so šatkou si pekne odpočívajú v komode.
Päť mesiacov. Krásny vek. Slnko hreje, dieťa sa stále smeje, aj keď petržalský vetrík nonstop veje. Sárka papá už aj nemliečne dobroty, ponára sa vo vode jedna radosť, piští pri každej piesni. Tak ako pred mesiacom, aj teraz skúšam nosič s očakávaním toho istého urevaného výsledku. Nastalo však obrovské prekvapko! Mojej malej princeznej sa tam páči! Spokojne si velebí, do nosiča dorástla, ako som v kútiku duše dúfala. Keďže nás čaká plávanie, dávam si s ňou prvú nosičskú skúšku priamo tam. Paráda! Dopadlo to výborne a podvečer to chce skúsiť aj manžel. Dcérka sa spokojne nosí na jeho hrudi a konečne môžeme ísť na krajšiu vychádzku aspoň s náznakom prírody. Sárka si pokojne spí a my sa po piatich mesiacoch držíme na vychádzke za ruky. Nikto nemusí balansovať s kočiarom. Nosenie si užívame, Sárke sa tam páči, väčšinou hneď spokojne zaspinká a ja si už vychutnávam vychádzky bez obmedzenia kočíkových trás.
Praktické rady k noseniu:
- Pozrite si poriadne správnu veľkosť šatky/nosiča.
- Preštudujte si návod, naučte sa správne šatku naviazať (najskôr s niečím neživým pre istotu J ).
- Začnite nosiť hneď od narodenia a neprestaňte.
- Na vychádzky sa pri nosení oblečte tak, akoby bolo o päť stupňov teplejšie (aj vy aj bábätko), zohrejete sa navzájom telesným teplom viac než dosť.
- V slnečnom počasí nezabudnite na pokrývku hlavy pre dieťa a opaľovací krém.
- Kráčajte vzpriamene, so stiahnutým bruchom a lopatkami k sebe.