Áno, vedela som, že nebudem po pôrode vyzerať ako pred otehotnením a nejaké brucho ešte istý čas bude a áno, vedela som, že už nikdy viac nebudem mať takú postavu ako predtým, lenže keď je človek zvyknutý celý život na ploché brucho, necíti sa až tak ako vo svojom tele. „Dostať sa opäť do dobrej kondície,“ v takomto znení som pripevnila novoročný cieľ na chladničku a vybrala sa na nákup superzdravých potravín a preštudovala si niekoľko receptov. Tie jedlá boli úžasné a bola som na seba hrdá, že do tela nepchám už tie „cukrové zmesky.“ Návštevy sa však kopili, a tak dojedanie chipsov a koláčov bolo takmer na dennodennom poriadku. Milujem návštevy, ktoré sa nehanbia a všetko zjedia. Takých je však ako šafranu. Usúdila som teda, že bude lepšie servírovať mrkvu s hummusom a ovocie s orieškami. Tie sa dojedajú s menšími výčitkami. Iné je však prijímať návštevy a iné je hosťom byť, a tak, samozrejme, keďže viem, ako dobre padne, keď hostia všetko pekne pojedia, chcela som byť príkladom, a tak torty a tučné pagáče putovali do môjho bruška s vďakou k hostiteľom.
Vyzerám zase ako v šiestom mesiaci. Nevadí, ešte že mám zdravé telo a konečne sa môžem hýbať viac a viac. Využijem teda manželove babysitterské popracovné schopnosti, vyhrabem zo skrine športové oblečenie zapadnuté pod škatuľami vložiek do podprsenky a hybaj von! Neviem, či som za tých deväť mesiacov nezabudla behať, ale keď sa odhodlám, zisťujem, že to ide. Akurát kolená si povedali, že majú už o tridsať rokov viac a vyhlasujú protest. No, nič. Na prvýkrát tých päť minút stačí a na ďalší deň skúšam svoju pôvodnú predtehotenskú cvičiacu zostavu. Zisťujem, že v tak mizernej kondícií som v živote nebola. Poriadne sa vyboxujem do vreca. Či z hnevu, či z odhodlania niečo so sebou robiť, to sama neviem. Dávam si studenú sprchu a rozmýšľam, že nabudúce skúsim radšej plaváreň. Predsa len, je to šetrné na kĺby, precvičím celé telo a zresetujem hlavu.
Hm, keď človek prestane chodiť MHDčkami a ako čerstvý vodič si ísť sám ešte netrúfa, naskytnú sa mu celkom zaujímavé zážitky. Či už s kúpou lístka, prestupmi alebo zaujímavými spolucestujúcimi. Doteraz som si myslela, že milujem spoločnosť ľudí, ale po šiestich týždňoch izolácie s manželom a bábätkom sa cítim ako autista. Som prepodnetovaná a sociálne vyčerpaná už pri vstupe na plaváreň. Premýšľam, že toľkoto ľudí pokope som naposledy videla v sedemnástich na koncerte Iné Kafé alebo na levickom jarmoku. Dúfam, že sú to len odchádzajúci a s malou dušičkou si kupujem vstup. V šatni ma ovalí taký ruch, že mám chuť odísť. Vstupné mám už však zaplatené, tak sa odhodlám odstáť si šóru do kabínky a napchať tie plavky na seba. Kupovala som si ich už síce ako tehotná, ale mám pocit, že sú mi predsa len menšie. Až keď prídem k bazénu, viem, že dnes si veru nezaplávam. Polovica Petržalky si asi dala predsavzatie, že bude chodiť v novom roku plávať a mne neostáva nič iné, len sa omočiť vo vode a vrátiť sa domov.
„Ahojte, čo tak dať stretko? Napríklad bowling? Števko sa ponúkol, že postráži malú a ja si môžem dopriať psychohygienu,“ píšem nadšene kamarátkam. Dúfam, že pri kotúľaní bowlingových gúľ spálim aspoň nejaké kalórie. Všetko som rezervovala, baby súhlasili, stretávame sa ďalší deň pred bowlingom. Veselo si vstúpime k recepcii, kde mi nesúhlasne oznamujú, že žiadnu rezerváciu na moje meno nemajú. Jasné, rezervovala som bowling v nejakých krkahájoch. Sklamane vychádzame von a rozmýšľame nad alternatívnym programom. Áno, dala by sa spraviť okružná vychádzka okolo Draždiaku, my však končíme s objednaným Mekáčom a šampanským. Dobrá alternatíva. Už aby bola jar a dlhšie dni. Vytiahnem bicykel, korčule a všetko bude ľahšie. Aspoň v mojich predstavách, uvidíme, čo prinesie realita.
Kto hľadá, tak nachádza, ako vraví Písmo aj obyčajný sedliacky rozum. Ja som sa teda nevzdala a hľadala a hľadala, ako cvičiť a veruže som aj niečo našla. Zaregistrovala som sa cez internet do parádneho cvičiaceho programu pre ženy po pôrode. Mám na každý deň polhodinkové cvičebné video s inštruktorkou a na to, že zrovna takéto cvičenie, kde mi niekto diktuje, čo mám robiť som neznášala, toto ma baví. A tak cvičím deň za dňom, minútu po minúte a mám čoraz lepší pocit z toho, že vládzem viac a viac, chrbát ma bolí menej a menej a ak je dcérka hore, má navyše krásnu podívanú na pachtiacu maminu snažiacu sa navrátiť do výbornej kondície. Večer si s ňou dám ešte jednu hodinkovú zdravotnú vychádzku a s čistým svedomím sa môžem uložiť do postele.
Pár tipov ako sa dostať späť do formy:
- Chodievajte nakupovať s presným zoznamom zdravých potravín a prísne sa ho držte, podobne majte naplánované aj čo budete jesť. Občas treba experimentovať, ale je lepšie zameniť jablko za banán, ako za polovicu čokolády.
- Počas dňa je ťažké popri bábätku cvičiť (ak zrovna náhodou tvrdo nezaspí). Využite teda manželov popracovný babysitting a choďte si zašportovať. Možno budete môcť behať, plávať, bicyklovať, korčuľovať alebo si len vedľa v izbe trochu zacvičiť. Čokoľvek budete môcť, využite to!
- S bábätkom sa dá chodiť na prechádzky postupne už týždeň po pôrode. Ja som začínala najskôr s 15 minútami, potom to bola polhodinka, trištvrte a nakoniec som ostala pri 60 minútach.
- Návštevy sú náročné, čo sa týka sebaovládania pri jedle, ale namiesto koláčov a chrumiek sa dá servírovať hrozno a zdravé nátierky s celozrnnými hriankami. Návšteva sa možno poteší ešte viac ako nezdravej klasike a pre hostiteľov-dojedačov je to určite zdraviu prospešnejšie. Keď sme v opačnej role ako hostia, dá sa jedine slušne odmietnuť alebo si aj kúsok dať. Raz za čas neublíži, len keď je takých návštev trikrát v týždni, asi to len tak ľahko popri bábätku už nevyšporujeme.
- Ak je bábätko v dobrej nálade, možno vám bude robiť trénera a dozerať na vás vo svojom kresielku, kým cvičíte. Moju dcérku to občas baví, a keď má už toho dosť, cvičenie preruším a docvičím zvyšok, keď zaspí.
- Sex je veľmi príjemný a prospešný spaľovač kalórií (pokiaľ vám to bábätko dovolí a nezačne jačať hneď ako sa ku sebe s manželom priblížite, darmo mu budete vravieť, nech sa nebojí, že ešte súrodenec tak skoro nebude …).