Máme doma lezúňa

     Kryty na rohy stolov, magnetické zábezpeky na dvierka a zásuvky, kryty do zástrčiek, všetky nebezpečné veci mimo dosahu, … máme zabezpečené všetko? Letné veľké upratovanie sa nieslo v nejakom takomto duchu … Onedlho naša dcérka už neostane na tom mieste, kam ju položíme … Ani sme sa nenazdali a tá chvíľa nastala. Najskôr bolo naše dieťatko malým plazúňom, kedy sa z nepatrných pohybov vpred stala skutočne rýchlosť hada. V posledné dni sa však z plazúňa stal lezúň. Už to nie je vojačka v zákopoch, ale krásne štvornožkujúce bábo.

     „Sárka, poď sem,“ vravím dcérke, ona sa len na mňa uškrnie a veselo si ide ďalej. Ako sa približujem, ešte viac naberie na rýchlosti. Posilňovací tréning, keď sa na mňa dcérka z jej podložky pozerá je už minulosťou, nahradilo ho naháňanie bábätka po celom byte. Oujé! Najlákavejšia je kúpeľňa a smetné koše. Keďže chceme systematicky všetko triediť, vloženie klasického košu pod drez je nemožné. Ešte, že existujú veľké škatule od plienok v akciovom balení. Zhotovujeme opevnenie, aj keď to trochu vyzerá ako na smetisku, hlavne, že si môžem už spokojne variť. Sárke dám hrnce, misky, varešky a bubnuje mi s hlasným výskotom do práce. Dlho ju to nebaví. Potrebuje skúmať ďalej. Lezie si z jedného stanovištia k druhému, keď ju v tom zbadám pri obhliadke koliesok na manželovej stoličke. Keďže je pohrúžený do práce a so slúchadlami na ušiach mítinguje, rýchlo vbehnem na druhý koniec miestnosti a zachraňujem Sárku pred pomliaždenými prstami. Presuniem nášho drobca bližšie ku mne a pokračujem. Zdá sa, že ju náramne baví trieskať do xylofónu. Začínam si teda krájať zeleninu. Dozerám jedným očkom na Sárku a druhým na svoje prsty a nôž. Všetci to prežili bez ujmy. Rýchlo premiešam ryžu, a keď sa otočím, vidím dcérku ako sa naťahuje za Bibliou na stole. Predpokladám, že ešte asi nie je tak hladná po Božom Slove, ale tá záložka je  naozaj fascinujúca. Pribehla som neskoro. Naše dieťatko stráca rovnováhu a „grbáľa sa“ dolu. Hlavička schytala mierny garamból a moje uši intenzívny plač. Obed sa dovarí potom. Ideme radšej von.

     Po polhodinovej vychádzke sa už nedokážem pozerať na unudený výraz môjho dieťaťa. Vytiahnem teda deku a zamierime si to k najbližšej trávnatej ploche. Veget na deke je super. Na istý čas však končí. Dcérka má nezastaviteľnú túžbu pochytať si voňavú trávičku a ja len dúfam, že si nebude trénovať pinzetové úchopy na mravčekoch. Ponúknem jej radšej vodu. S radosťou ku mne prilezie a v tej polohe na štyroch vyzerá ako taký škrečok, ktorý pije z napájadla. Nevadí, hlavne, že sme uhasili smäd. Čas pokročil, poberieme sa domov, nech môžem dokončiť ten obed.

     Po výdatnom jedle a spánku sme obe oddýchnuté a plné sily. Moja jedna potreba je teda ešte nenaplnená, ale potrebujem Sárku nechať v bezpečí a odbehnúť si na wc. Vkladám ju do cestovnej postieľky a dúfam, že nespustí veľký nárek. Je tam síce v menšom ustrašenom kŕči, ale po pár dňoch si tam zvykne a dokonca tam už cez deň aj rada spinká. Vraciam sa, Sárku dávam znova na dlážku, nech má voľný pohyb. Odplazí sa ku knihe, sadne si a začne listovať. „E, e, e …,“ ozve sa zdola. Zjavne sa jej nedarí prevracať stránky ako by chcela, tak si k nej na chvíľu sadnem a opakujem si názvy domácich zvierat spolu s ňou. Onedlho ju to nebaví a lezie si ďalej. Zbadá prevrátenú misku alias bubon a s nadšením do neho búcha čímkoľvek, čo je po ruke – jej ruka, drevená húsenica, plyšová žirafa, stena kocky, chrastidlo, … Susedia si sotva vydýchli, že už toľko necvičím na bicích a už má „bum-bum“ obdobie moja dcéra. Mne to neprekáža, hlavne, že sa smeje a nemrnčí. Za chvíľku buchot ustal a moje dieťa je niečím silne pohrúžené. Ó áno, ďalšia omrvinka na zemi, ktorú treba preskúmať. Ona nájde všetky. Je to krásne, aj keď znovu trochu náročnejšie. Som na ňu hrdá, že zvláda nové pohyby a teší sa z toho, zároveň by som ju chcela ešte vidieť aspoň občas ostať na jednom mieste a stihnúť niečo porobiť. Alebo len … vypiť kávu.

Moje praktické rady k životu s lezúňom:

  1. Urobte z bytu bezpečné miesto pre dieťa ešte pred tým než začne liezť alebo sa plaziť (super sú magnetické zábezpeky na dvierka od skriniek a zásuvky a klasické kryty na rohy stolov či do zástrčiek).
  2. Keď potrebujete ísť na wc, dobre poslúži na tú chvíľku dať dieťa do cestovnej postieľky, len mu tam treba dať pár obľúbených vecí, nech je spokojné.
  3. Osvedčilo sa mi spraviť čo najväčší priestor na pohyb, konferenčný stolík dať ku kraju miestnosti (my ním chránime pracovný priestor manžela) a umiestniť po izbe rôzne „stanovištia“ – napr. lopta, xylofón, macko, kniha, … Sárka si kúsok polezie, pohrá sa, zbadá niečo ďalšie, lezie ďalej atď.
  4. Ak máte možnosť, uzavrite si smetný kôš mimo dosah dieťaťa, ak nie, vytvorte nejakým kreatívnym spôsobom bariéru.
  5. Dá sa robiť ranná hygiena v kúpeľni aj popri dieťatku. Keď sa napr. češem alebo si umývam zuby, otvorím dvierka na kúpeľni, Sárka na mňa pozerá buď z chodby alebo prilezie dnu, dám jej na hranie napr. krém a je spokojná.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *