„Už by sa zišlo aj upratať,“ poviem si pri raňajkách, „lenže najskôr by som mala nakúpiť a uvariť obed.“ Beriem teda dcérku do kočíka a spojím nákup s vychádzkou. Obe sme spokojné. Vraciame sa o pol dvanástej, a keďže chcem, aby mal manžel obed cez pracovnú pauzu, rozhodnem sa pre niečo rýchle. Milujem recepty typu „všetko nahádž do misy a premiešaj“ a presne v takomto štýle servírujem dnešný obed. Jediné uvarená surovina z neho je síce len vajce, ale nevadí. Nahádžem do misky pokrájané avokádo, prilejem citrónovú šťavu, nahádžem rukolu špenát, tuniaka, pokrájané cherry paradajky, vajíčka, pridám olivový olej, soľ, korenie. Celú procedúru sleduje Sárka z kresielka a robí mi dohľad, či varím dobre a naozaj zdravo. Kým je v dobrej nálade, rozhodnem sa, že sa najem. Po piatich hltoch začína mrnkať. Idem ku nej a oznámim jej, že maminka sa potrebuje naobedovať. Vraciam sa k stolu. Nedožujem ešte ani prvý hlt, už je tu plač. Takto sa celá ceremónia zopakuje a usúdim, že je už asi unavená a uložím ju do postieľky. Začne sa rozprávať s novým plyšovým levíkom a ja sa spokojne vrátim k obedu. Dám si dva hlty a opäť počujem plačlivé tóny zo spálne. To, aby som spálila hneď aj každý jeden hlt. Dávam si vychádzku za dcérkou po každom súste a po hodine mám prázdny tanier. Paráda! Dokonca to vyzerá tak, že Sárka zaspinkala a môžem si dať dokonca aj kávu. Bola dokonca taká milostivá, že ma nechala kávičku aj dopiť, no len čo som odnášala šálku do umývačky, už som začula jej protesty.
„Maminka musí upratať, máme tu už poriadny neporiadok,“ poviem jej a ona na mňa hádže tie hypnotizujúce krásne úsmevy. Chvíľku sa s ňou porozprávam, a keď usúdim, že je už celkom spokojná, pustím sa do utierania prachu. Ešte nemám hotovú ani prvú izbu, znova počujem plač sťažnosti. „Už si asi aj hladná, že?“ spýtam sa jej. Umyjem si teda ruky, pripravím fľašu s mliekom a dcérka sa po nej lačne vrhne. Onedlho zacítim arómu, ktorú som už tri dni necítila a pripravujem sa na veľké prebaľovanie. Zisťujem však, že okrem plienky bude potrebné vymeniť aj Sárkine oblečenie, moje tepláky a posteľnú bielizeň. Po prebaľovaní nasleduje veľké pranie a výmena posteľných obliečok. Celý proces dcérka sleduje z postieľky a smeje sa. Pohladkám ju a pripomenie jej, že by mala už spinkať. Zapnem vysávač, s tým, že ju to možno uspí a ešte k tomu aj povysávam. Po práci pozriem postieľku a v nej plne bdelé dieťa s očkami dokorán. Prihovorím sa jej a pokračujem. Treba ešte umyť kuchyňu, kúpeľňu, podlahu,… Začnem vykladať riady z umývačky, keď v tom začujem prenikavý plač. Dcérka sa nedá utíšiť, tak ju beriem na ruky a absolvujeme okružnú jazdu po byte. Keď sa upokojí a vyzerá to, že už čoskoro zaspí, vkladám ju do postieľky a pokračujem. Začínam vešať prádlo, ktoré dúfam medzičasom nesplesnivelo. Znova je to tu. Nárek. Rozmýšľam, či Jeremiáš nepísal knihu Nárekov iba na podnet hriešneho Izraela … možno ho k tomu inšpirovalo aj plačúceho dieťatko. Idem k dcérke a zavetrím známy pach. Žeby ďalšia nálož? Idem skontrolovať a zisťujem, že hypotéza sa potvrdila. Vymením, pomojkám, uložím. O chvíľu opäť. Prenikavý sťažovačný plač. Čaká ma ešte kopa Sárkiných vecí na žehlenie. Dávam si ju teda do kresielka, nech ma sleduje a pustím sa do toho. Zanedlho príde ku mne manžel s tou najkrajšou otázkou: „S čím ti môžem pomôcť?“ Vrhá sa teda do umývania podlahy a kúpeľne a vychvaľuje sa, že sa cíti ako námorník (má totiž tematické tričko). Sárka začína opäť mrnkať, preruší prácu a berie ju na ruky. Dá ju do zavinovačky a hopsá s ňou na fitlopte. Vyzerá, že sa upokojila. Pokračujem v žehlení a manžel dcérku ukladá do postieľky. Obaja sa tešíme, že si dnes konečne nasadíme chili papričky. Veci mám už takmer dožehlené a manžel tiež víťazoslávne vyhlási, že kúpeľňa aj wc sú hotové. Upratovanie, ktoré mi kedysi trvalo dve hodiny teraz zaberie celý deň.
„Idem ja,“ vyhlásim po začutí opätovného plaču a preberám smenu pri dcérke. Po polhodine ma manžel vystrieda, zatiaľ čo pripravím večeru. Nakoniec spustí taký plač, ako nikdy v živote a vyzerá to tak, že odpadla od vysilenia. Nespí, ale už je pokojná. Muž si číta múdre rady o spánku a ja zatiaľ večeriam. Skúsim ponúknuť mliečkom aj Sárku. Všetko zjedla a počujem, že asi tlačí už tretiu nálož do dnešnej zbierky. Prebalím ju pre istotu v spální v prítmí a modlím sa, aby už konečne zaspala. O 19:30 to vyzerá, že náš drobec už spokojne odfukuje, vyčerpaní sa zvalíme na gauč a odkladáme sadenie na zajtrajší deň.
Praktické rady k upratovaniu popri bábätku:
- Spájajte nákup s vychádzkou s dieťatkom.
- Popri varení si môžete dať bábo do kresielka do kuchyne tak, aby na vás videlo a rozprávať mu, čo robíte.
- Začnite upratovať až keď dieťa naozaj tvrdo spí.
- Veľké upratovanie je ideálne naplánovať si na víkend, kedy má aj muž voľno a môžete sa pri bábätku striedať tak, že jeden sa venuje domácim prácam a druhý bábätku.