Taký bežný čitateľský deň. Dcérku už nebavia moje ranné rituály, ani všetky hračky navôkol. Beriem teda svoju Bibliu, Sárku položím vedľa seba a čítam nahlas. Síce ju asi nezaujímajú Jeremiášove proroctvá adresované vtedajšiemu Izraelu, ale zaujato počúva môj hlas a je jej jedno, čo jej čítam. Po Božom Slove prichádza na rad trochu menej náročná detská literatúra. Dcérka sa prevalí so záujmom na bruško, ja si ľahnem vedľa nej a dúfam, že moje aj jej raňajky zostanú v žalúdku. Oživujem si v pamäti ako robí kravička či sliepočka a na zamrknkanie otočím stránku. Vysvetľujem si to ako „ďalej“, aj keď nemám potuchy, čo tým moja ratolesť myslela. Keďže si chcem aj počas materstva zachovať zdravý chrup, strčím jej do ruky nejaké nezávadné mäkké leporelo, ktoré môže bez problémov žužlať a vytrácam sa umyť si zuby.
Onedlho počujem frustrujúci plač. Som späť pri nej. Knihu mením obsahovo za exotickejšie zvieratká a začítam sa do „príbehu“ o nespokojnom chlapcovi, ktorý chcel zo ZOO stále niečo iné. Až napokon dostal svojho vysnívaného psíka. Dúfam, že to nebude Sárku inšpirovať, aj keď psy milujem. Asi tú knihu v začínajúcom kritickom zvieratkovskom veku posuniem ďalej … Dám jej knižku do rúk. Tvári sa ako zanietená intelektuálka a ja si vytiahnem konečne literatúru, ktorá povznesie aj tú moju dušu.
Po krásnom dopoludní plnom hier, vychádzky, cvičenia a upratovania prichádza obed a po ňom dlhý popoludňajší spánok. Páči sa mi tento nový polročný režim. Pred spaním však ako vždy, potrebuje počuť nejaký príbeh a ja vyťahujem knihu od Royovej. Jazyk tridsiatich rokov minulého storočia mi síce pripomína konverzácie so starkou a musím sa veľmi sústrediť, aby som rozumela tým archaickým výrazom, ale kniha sa mi páči. Sárka počúva a pomaly jej klipkajú očká.
Po popoludňajšom spánku a olovrante sa chystáme všetci traja na výpravu do miestnej knižnice. Je krásny slnečný deň, nadišla sezóna opaľovacích krémov, klobúčikov, šiltoviek, jahôd, … a áno, aj zmrzliny. Aj keď sa snažím byť v diétnom režime alias popôrodné kilá choďte kade ľahšie, jeden kopček cestou späť si dám. Dcérku vkladám do jej novej „športovej formuly“ a ideme do terénu petržalských chodníkov. Spomínam sa svoje knižničné detské časy, vraciam prečítané knihy a teším sa na obdobie, keď si tu bude literatúru vyberať aj Sárka a čítať si budeme spolu. Už tak naozaj.
Moje praktické rady k čítaniu s bábätkom:
- Čítajte svojmu dieťatku od narodenia, čokoľvek, čo je po ruke. Jemu je to jedno, hlavne, že počuje maminkin hlas.
- Keď máte trochu času, čítajte si niečo, čo zaujíma vás (a nech sa to netýka len starostlivosti o bábätko). Je to perfektný relax a nebudete mať po materskej slovnú zásobu pozostávajúcu len z výrazov ako ham, kakať, havko či hajať.
- Zaobstarajte si detské mäkké leporelá aj drevené jednoduché knižky, deti si ich so záujmom prezerajú, žužlú a vy získate chvíľku pre seba.
- Knižnice stále existujú a natrafíte na ne na každom rohu. Ak milujete čítanie a nechcete za knihy utratiť polku materskej, čerstvá dávka kníh z knižnice každý mesiac je veľmi ekonomická a príťažlivá. Je to tiež pekná zmena, keď každodenné výlety sú jedine do obchodu na nákup potravín.