„Sárka, ideme chváliť Pána Ježiša?“ spýtam sa dcérky a beriem gitaru. Sárka radostne zvýskne a ukladám ju vedľa seba na gauč. Dám jej do ruky vajíčko alias shaker alias chrastidlo, nech vyzeráme aspoň trochu ako kapela. Z mojej nádhernej gitky sfúknem prach, doladím správne tóny na strunách a ideme na to. Vajíčko na hranie skúma dcérka síce viac chuťou ako sluchom, ale do piesní mi za to výska parádne.
Keď si uvedomím, že už je jedenásť hodín, hru ukončím a idem chystať obed. Sárku si dám do kresielka, nech mi robí dohľad nad kulinárskou starostlivosťou. K práci si pustíme CD hitov mého mládí – ľudovečky v podaní detských interpretov deväťdesiatych rokov. Popri varení si spomínam ako som sa v predškolskom veku hrávala na speváčku a dcérka k piesňam autenticky výska – do tých ľudovečiek sa to aj hodí.
Po dobrom obede nadišiel čas popoludňajšieho spánku, Sárku ukladám do postieľky, zipsujem spací vak a nostalgicky spievam „Stíchol už celý náš dom.“ Dcérka onedlho zaspí a ja sa takisto chystám na odpočinok podľa mamičkovského gusta. Doumývam riad, zapnem Vivaldiho, vyložím nohy na stôl a naservírujem si voňavú kávičku. Tomu sa hovorí veget. Na chvíľu si zdriemnem aj ja, keď ma zo sladkého ničnerobenia preberie dcérkin plač.
Beriem svoju ratolesť na ruky a ideme sa hrať. Žiadna hračka jej nie je dosť dobrá, vezmem teda xylofón a začnem jej hrať zvučku z Hviezdnych vojen. Sláva! Toto ju zaujalo. Donekonečna ma to však hrať nebaví a po vystriedaní Jedna druhej riekla a Kohútika jarabého sa odhodlám na trošku kultivovanejšiu hru. Dávam dcérku opäť do kresielka a smerujem s ňou do vedľajšej izby. „Pripravená na bubenícky koncert?“ spýtam sa jej a utieram prach z ďalšieho hudobného nástroja, ktorý mal „menšiu“ prestávku. Beriem paličky, dcérka ma zaujato pozoruje a ja som konečne vo svojom živle. Parádne som si oddýchla a Sárka mala aspoň menší kultúrny program.
Onedlho sa za mnou dovalí manžel: „Môžem ťa pozvať do tanca?“ Ó, áno, na dnes som si dala magnetku „pozvi ma do tanca prosím.“ Paráda, Sárka má ďalší zábavný program, keď sa jej rodičia snažia spolu tancovať. Nespustí z nás zrak a len sa čuduje, čo to stvárame. Po dokonalom vypotení na Just Dance to zakončíme ešte Planetskakers a našim svadobným valčíkom. Na záver berieme k nám aj dcérku a z jej radostného úsmevu usudzujem, že dnes mala naozaj dobrý deň a ja takisto.
Moje praktické rady k muzicírovaniu s bábätkom:
- Spievajte a hrajte bábätku ešte kým je v brušku, bude si to pamätať.
- Oživte si v pamäti uspávanky a piesne svojho detstva. Spievajte bábätku pred spaním aj kedykoľvek inokedy. Nevadí, že spievate falošne, bábätko rado počúva váš hlas (osobne sa mi neosvedčilo spievať jej molové piesne – často sa mi vtedy rozplakala).
- Ak máte hudobné nástroje, nenechajte ich počas materskej zapadať prachom – vy si oddýchnete a dieťatko má o program postarané.
- Púšťajte bábätku hudbu – akúkoľvek podľa vášho gusta – moja má najradšej chvály, klasiku, jazz a ľudovečky.
- Občas sa poriadne vyjašte a dosýta si zatancujte či už sami, s bábätkom alebo manželom, ďalší zaujímavý program pre dieťatko (aj keď po sekcii je prvý polrok vyjašenie aj tanec na štýl Medveďku daj labku).