Milujem víkendy. V soboty a nedele nemajú voľno len pracujúci, ale trochu aj mamičky na materskej. Čas, kedy je manžel doma a môžeme sa striedať so starostlivosťou o dcérku. Čas, kedy môžem neprerušovane navariť obed, zatiaľ čo Sárka si užije vychádzku s ockom. Alebo ocko so Sárkou? Čas, kedy môžem v pokoji pripraviť pohostenie pre návštevu a ešte aj pomôcť bábu k uspatiu pri mixovaní nátierok. Túto sobotu som mala dokonca aj čas otvoriť si knihu. Budete prekvapení, ale nie len otvoriť! Dokonca si k nej urobiť šálku horúcej čokolády a čosi z nej aj prečítať! Hlavne kvôli tomu, aby som znova nemusela písať mail do knižnice, že si chcem predĺžiť výpožičnú dobu, ale takýto oddych mi dobre padol, aj keď trval len polhodinku. Manžel sa ponúkol, že v tento deň bude „primárnym pečovatelom“ o dcérku on, takže som mohla stráviť po dlhej dobe aj intenzívnejší čas s Pánom vo chvále a modlitbách. Milujem to a mrzelo ma, že v poslednú dobu, som si na to toľko času nenašla, ako voľakedy. Oprášila som teda prach z gitary, doladila tóny a bol to konečne ten vzácny čas „len ja a môj Boh.“ V poobedných hodinách sme sa trochu vymanili zo stereotypu rodinnou návštevou a mohli sme zaznamenať ďalšie informácie do nášho rodokmeňa. Sárka sa samozrejme tvárila (ako pri každej návšteve), že vôbec nevie plakať a je to najnenáročnejšie dieťatko na svete. Aj vám tak hrajú deti formu, keď ste na návšteve alebo niekto príde ku vám? Každopádne, spoločný víkendový čas sme si všetci veľmi užili a ja som načerpala energie na rozdávanie. Keď sme náš Poklad uložili na dlhý nočný spánok, mali sme aj pokus o pozretie filmu, ale rýchlo nás to prešlo. Kvalitný spánok je teraz nad zlato. Vypli sme teda tú bedňu a v stopách dcérky sme sa uložili do ríše snov.
Nedeľa sa niesla v podobnom relaxačnom duchu. Dala som si „Deň bez varenia“, zastavila sa počas vychádzky so Sárkou v kaviarni po zákusky a manžel skočil po kebab. Už si ani nepamätám, kedy som konzumovala jedlo, ktoré pripravil niekto iný. Paráda! Náš Drobček bol dokonca taký milosrdný, že nám dovolil sa pri tom gastrozážitku aj porozprávať. Poobede nás však čakala veľká rodinná výzva. Prvé bohoslužby s dcérkou. Celý čas som tŕpla ako na ihlách, kedy spustí obrovský plač, ale nič také sa neudialo. Správala sa vzorne. Za záchranu vďačíme síce hlavne farebnému šušťajúcemu motýľovi, ale aj tak sme boli nesmierne prekvapení a vďační, ako to všetko dopadlo, až kým sme nesadli do auta. Vtedy to prišlo. Dlhoočakávaný soprán v podaní malej Šmihlovej. Ona vie, kedy môže spustiť. Prežili sme, aj susedia snáď a po večernej nádielke v plienke, kúpeli a nakŕmení našej princeznej sme si pokojne vydýchli pri šálke horúceho čaju. Dcérka krásne tvrdo zaspala a dokonca nám dopriala aj nádherný intímny čas a spánok. Rozčarovanie prišlo až uprostred noci. Po kŕmení a odgrgnutí som Sárku kládla na posteľ a vtedy to prišlo. Silná pálčivá bolesť v krku. Takéto seknutie som ešte nezažila. Po vyhľadávanom relaxe prišiel relax nútený. To je ten „oddych na štýl: zaujmi jednu nemennú polohu.“ Zvládli sme to. Po bolestivej noci, prišlo ráno s novou nádejou a uzdravenie od toho, ktorý sám je večnou Nádejou.
Tipy, ako si nájsť čas na oddych aj popri bábätku:
- Využite víkend. Keď máte muža doma, môže si urobiť čas s bábätkom on a bude z toho profitovať celá rodina.
- Využite čas, keď dieťa spí – na čokoľvek, čo vám prinesie radosť a načerpá vám energiu na ďalší týždeň – či už je to cvičenie, čítanie, čas s Bohom, sledovanie filmu, kulinárske experimenty, spoločenská hra s manželom, sex alebo čas s Bohom.
- Keď viete zaspať počas dňa a máte za sebou náročnú noc, pospite si cez deň s dieťatkom.
- Aspoň raz mesačne si vychutnajte jedlo, ktoré pripraví niekto iný (či už manžel, rodičia, svokrovci alebo personál reštauračných služieb).