Je to tu! Deň P. Teda, u mňa nastal deň P až neskôr, ale o tom, potom. Prvá kontrola v nemocnici, odtekanie plodovej vody, šokujúca správa – nechávajú si ma v pôrodnici, mám kontaktovať manžela, nech mi prinesie veci. Zaujímavý zvrat. Keďže moja lekárka mi vravela, že na predčasný pôrod to ani náhodou nevyzerá a mám očakávať veľké dieťa. Teraz som štyri týždne pred termínom a nechávajú si ma tu. Miešajú sa obavy, ako to celé dopadne s radosťou, že to už končene budem mať za sebou a možno budem už držať ten malý roztomilý uzlíček večer v náručí. Prešiel deň. Nič. Prešli dva. O pôrode ani chýru ani slychu. Takto som strávila tri dni v čakacej izbe, kde sa mi striedali rodiace ženy jedna radosť a ja nič. Tak som využívala čas, ako som mohla. Keďže sestričky mali každú noc párty a deti sa rodili hlavne v noci, kvôli kričiacim trpiacim ženám a plaču novorodencov niečo ako spánok u mňa v tie dni neexistoval. Tak som sledovala ženám pravidelnosť kontrakcii, a pri každej ďalšej som už ostrieľane vedela, čo kedy bude nasledovať. Každým dňom bolo čakanie unavujúcejšie. Nalejme si čistého nealkoholického vína. Strava v nemocnici je asi horšia ako vo väznici, žiadny spánok, stres sa kumuloval a ja som si priala stále viac a viac, nech to už príde. Zo zúfalstva som si ustlala v nemocničnej rozpadnutej kúpeľni na dlážke. Nič. Stále nič. Skúšali na mne rôzne pokusy a hlavolamy s nádejou, že sa konečne niečo začne diať. Nič. Stále nič. Keď som už chcela na vlastnú zodpovednosť z nemocnice odísť, prišlo vykúpenie – cisársky rez, a sním môj pôrodný plán stroskotal. To však nevadí. Nadišlo rýchle spacifikovanie manžela a príprava na operačku. Onedlho som už mohla vidieť našu krásnu dcérku s krásnymi tromi kilečkami :).
Som nakoniec aj rada, že som si neužila klasické pôrodné útrapy, iba pooperačné bolesti, neschopnosť pohnúť sa a dvojhodinovú triašku. Čo sa však dialo na novorodeneckom bolo zaujímavejšie. Spolubývajúca nonstop videohovoruje s celou famíliou a ja si po štyroch nociach bez spánku neželám nič viac ako nadštandardnú samostatnú izbu. Stal sa zázrak.
„Tak, môžeme sa postaviť,“ prišli za mnou vysmiate sestričky. Si snáď robia srandu. Po snahe o mikropohyb na bok mriem od bolesti. Mysleli to však vážne. Čo ťa nezabije, to ťa posilní, a keď mi povedali, že sa uvoľnil nadštandard, hneď som tie muky prvých pohybov pretrpela radšej. Dotackala som sa do vlastne izby, a aj keď párty sestričiek pokračovala aj tu ďalších päť dní, aj spánok dve hodiny za noc bol úžasný luxus.
Stala som sa mamou. Docvaklo mi to až na ďalší deň ráno, keď mi to malé klbko doniesli do izby na 24/7. Tak, staraj sa. Bola som veľmi rada, že sme už konečne spolu. Ale strach bol veľký. Ako sa mám starať o to malinké bábo, keď ledva udržím šálku v ruke. Prežili sme a bola som naplnená radosťou každým dňom viac a viac. Áno, aj keď v bolestiach, útrapách pri dojčení, nemocničnou stravou a bez spánku, ale s radosťou. Byť mamou je krásne a v ten deň, keď povedali, že môžeme ísť domov… Juj, to krásne zahrialo pri srdci :). V pôrodnici je náročný čas, ale zároveň radostný. Všetko je nové. Ešte, že nám dal Pán dobré rady do každého obdobia. „Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi.“ 1.Tesaloničanom 5, 16-18
Moje praktické rady na obdobie v pôrodnici:
- Je fajn mať pôrodný plán, vedz však, že odrazu môže byť všetko úplne inak.
- Treba sa pripraviť na nedostatok spánku. Doma to však doženieš. Vstávanie v noci k novorodencovi nie je také únavné ako párty sestričiek. Štuple do uší nepomôžu.
- Ak sa v pôrodnici zdržíš, možno to je z istého dôvodu. Vykupuj čas, buď tam svetlom a soľou.
- Sestričky poteší, ak ich povzbudíš milým slovom, vďačnosťou, a tým, že si vážiš ich prácu. Tie nepríjemné to potrebujú ešte omnoho viac.
- Jedlo v nemocnici je aké je … ale ak je len ľadové a inak by bolo možno fajn, skús sa spýtať sestričiek na mikrovlnku. Ony ju možno majú a dovolia ti jedlo si zohriať.
- Dones si niečo na čítanie. Pri starostlivosti o dieťa na to nebude veľa času, ale ak sa tam zdržíš dlhšie pred pôrodom, oceníš každú literatúru.
- Daj si do mobilu dostatok mobilných dát a nabi si kredit. Návštevy sú veľmi obmedzené a oceníš aj takéto formy sociálneho kontaktu.
- Pribaľ/daj si priniesť dostatok jedla – stačia tyčinky, ovocie, proteínové tyčinky a pod. Jedla v nemocnici veľa nebude.
- Ak budeš mať možnosť, choď do nadštandardnej izby. Tie peniaze za to súkromie určite stoja za to a nie je to žiadna horibilná suma.