Hurá! Vyrážame domov. Nakladáme to malé klbko do autosedačky a čakáme pol dňa, kým sestričky a lekári vybavia všetku administratívu. Dočkali sme sa. Cesta autom je zaujímavá, keďže pri každej menšej nezrovnalosti v ceste mám pocit, že mi roztrhne jazvu po sekcii, ale našťastie bývame blízko. Dcérke poukazujeme byt a o pár minút zas zaspí. S obrovskou úľavou sa zvalím do čerstvo vypratých obliečok v posteli a vydýchnem si v náručí manžela. Konečne doma! Dáme si vývar od svokry a skontrolujem, či máme všetko pre dcérku pripravené. Zisťujem, že v 56 mi pláva a máme akútny nedostatok najmenších čísiel oblečenia. To nič, niečo potrebnejšie bude chýbať, ale o tom neskôr. Dieťa sa nám zobudilo. Je čas kŕmenia. S radosťou jej ponúknem prsník, chvíľku slastne papá, onedlho vypľuje a spustí veľký plač. Ups, žiadne mliečko tam už nie je. Poprosím manžela, aby urobil umelé a on nechápe. Žiadne umelé mlieko nemáme. Ok, začiatky sú ťažké. Držím uplakanú dcérku v náručí, kým muž zbehne do obchodu, zistí, ako sa pripravuje umelé mlieko a nakoniec s fľaškou doletí ku nám. Celý proces trvá asi hodinu a ja ďakujem Bohu, že to naša drahá dcéra prežila. Konečne sa najedla a my sme opäť múdrejší.
Sárka nám zaspí a ja začnem do seba liať všetko možné a nemožné na tvorbu mlieka. Senovka, Benedikt, Vinea, Melta, vitamíny na podporu dojčenia, pozerám, či máme všetko potrebné na rascovú polievku. Som plne odhodlaná dojčiť a urobím pre to čokoľvek. Kontaktujem známu laktačnú a využívam jej odborné rady. Nuž, smola, život nie je romantická idylka a ja končím frustrovaná, že budem musieť dávam mliečko umelé. No, čo, prežijeme. Voľakedy boli bábätká odchované na kravskom a kozom mlieku a vyrástli. To moje to bude musieť zvládnuť so Sunarom.
O hodinku nás zobudí intenzívny plač. Sárka kričí, akoby ju rezali, farbí sa do červena a krčí nožičky. Jasné, bolí ju bruško. Brázdime internet a hľadáme rady, ja jej do toho bruško masírujem a manžel jej cvičí s nožičkami. Sárka na chvíľku zmĺkne a pozerá po nás ako teľa na nové vráta, čo to s ňou stvárame. Prídu uľavujúce prdíky a bruško je v poriadku. Sláva! Ideme sa najesť aj my a vygúglime, že fľašou sa nesmie trepať, ale mliečko miešať. Paráda, skúsili sme. Funguje. Ups, máme zlý cumlík. Zisťujeme, že existujú antikolikové fľaše. Úžasné! Koliky sa zredukovali asi o 98%.
Kolobeh kŕmenia, prebaľovania a utešovania plaču pokračuje deň za dňom. Nestíhame jesť, cikať, ani ísť do sprchy a to sme na ňu dvaja. Neviem si predstaviť dvojičky, naozaj. Obdiv všetkýcm rodičom viacorčiat. Večer sa nám však vyskytne nádherný pohľad. Dcérku okúpeme a skúsim to s masážou. Paráda! To sa našej slečne páči. Od toho dňa sa „hádame“, kto bude naše drobuliatko po kúpeli masírovať.
V nemocnici mi vraveli, že máme robiť kúpeľ večer, lebo dieťa po ňom rýchlo a na dlho zaspí. U nás to bolo naopak. Po kúpeli ani za svet spať! Tak som nabehla s gitarou a piesňami, ktoré poznala naša princezná ešte z bruška. Funguje! Bol síce aj deň, keď som asi stokrát dokola spievala „Stíchol už celý náš dom“ a nič sa nedialo, ale hudba mala na nášho drobca zväčša krásny uspávací efekt.
Moje praktické rady na prvé dni s bábätkom doma:
- Som presvedčená, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžeme bábätku dať. Keď však vyskúšate všetko možné a mliečko mať nebudete, nenahovárajte si, že ste hrozná matka. Treba sa zmieriť aj s umelou alternatívou, aj keď je to ťažšie. Dieťatko bude môcť kŕmiť aj manžel a budete vedieť, koľko presne vypije.
- Tie veľké plače pominú, treba len vydržať a hovoriť si, že bábätku vlastne nič nie.
- Fitlopta na utíšenie je úžasná vec. Určite si ju zaobstarajte.
- Naše dieťa milovalo počúvať hudbu a krásne sa pri nej utíšilo. Je jedno, či to bol môj spev, gitara, Vivaldiho Štyri ročné obdobia alebo jazz.
- Navarte si večer, keď bude môcť dieťa postrážiť manžel. Moje bežné polhodinové varenie sa kvôli utišovaniu dieťatka predlžovalo aj na tri hodiny.
- Využite pomoc vašich rodičov. Je úžasné, keď vám niekto pomôže navariť, či pomojká bábätko zatiaľ, čo vy si môžete dať spokojne sprchu alebo sa najesť.