Je to tu! Posledný deň v práci! Zvláštne, keď si predstavím, že zopár rokov tam nevkročím, a keď sa vrátim, z tých malých špuntov budú už pomaly tínedžeri. Som totiž učiteľka, takže sa nebudem niekoľko hodín denne starať o dvanásť detí, ale 24/7 o jedno. Som zvedavá, aká zmena to bude. Každopádne, lúčila som sa so zvláštnym sentimentom neuvedomujúc si plnú skutočnosť, do ktorej vkráčam. Asi to poznáš, nech už je tvoja práca akákoľvek. Predstava, že na pár rokov vymeníš pracovné nasadenie za materské je krásna a zároveň trochu desivá. Ja som si však tento zlomový deň užila a tešila sa na nové obdobie s novými výzvami, aj keď najväčšia výzva v najbližších dňoch bola, ako zahnať nudu. Viem, aj mne to príde teraz riadne blbé, keď je to dieťa už vonku a pojem nuda dosiahol nedosiahnuteľnú métu k uskutočneniu. Druhá najväčšia výzva počas deviatich mesiacov bolo prežiť bez športovania. Áno, je krásne počuť, že môžeš predsa cvičiť tehotenské cvičenia a chodiť na vychádzky, ale povedzme si úprimne – ako blízko k športovaniu tieto činnosti majú? Avšak, už sa to blíži, pôrod, šestonedelie, a potom športu zdar! Pekná predstava, že? Zatiaľ postačí. O pravde reality ešte radšej pomlčím. Takmer porodím pri snahe obuť sa a idem šiesty krát za poslednú hodinu navštíviť záchod s nádejou, že tieto trampoty tiež čochvíľa skončia. Zaujímavé, že vyrábajú kadejaké tehotenské tričká, šaty, kabáty, rifle, nohavičky, podprsenky, pyžamá, plavky, tepláky a neviem, čo možné, ale to najdôležitejšie – zimnú obuv, ktorá sa dá nastoknúť a ideš, to nie. Tak veru, my zimno-jesenné tehuľky bojujeme v snahe obuť sa a tŕpneme, či si pri tom predklone a zgniavenom bruchu nerozpučíme dieťa. Tak, podarilo sa. Čižmy sú na nohách, hor sa na vychádzku! Áno, aj susedova prababka chodí rýchlejšie, ale každý pohyb sa ráta, no nie? Ups, po minúte asi končím, je tu kontrakcia, brucho stvrdne jak skala, ale to nevadí, predýcham a idem ďalej. Ups, po štyroch metroch ďalšia. Nevadí, bojujeme ďalej. Treba sa hýbať. Po piatich kontrakciách to vzdávam, ideme domov. Takýmto tempom to bude možno prechádzka aj na hodinu. A áno, manželovi bude treba stále vysvetľovať, že sa jedná o falošné kontrakcie a nemusí ešte štartovať auto do pôrodnice.
Tak, sme doma. Vyložím na chvíľu nohy a o päť minút sú všetky nepríjemné pocity fuč. Zmáha sa ma však zvláštny pocit, že čoskoro príde deň D, teda … deň P. Skontrolujem tašky do pôrodnice a rozmýšľam, či to všetko naozaj potrebujem, keď mi len župan zaberie 80% miesta v kufri … a veď čo, auto odnesie. Predstavujem si v duchu priebeh pôrodu a snažím sa, čo najskôr prebehnúť mysľou k tomu, keď ten malý roztomilý človiečik bude už v mojom náručí. Ups, zas skĺzla myšlienka o dobu späť. Kde je ten vaginálny balónik? Asi je už čas začať trénovať … Nemusím sa však báť, lebo „Moje útočisko a moja pevnosť je môj Boh, v ktorého dúfam.“ Žalmy 91,2 🙂
Moje praktické tipy ako prežiť obdobie čakania do pôrodu:
- Užívaj si nudu! (je krásne mať čas pre seba a nič nerobiť, najbližších 20 rokov nič také nebude)
- Užívaj si spánok! (áno, bolí každý mikropohyb v posteli, musíš ísť stokrát za noc na wc, ale zanedlho budeš vstávať niekoľkokrát za noc k dieťaťu a bude to na dlhooo)
- Užívaj si, že môžeš jesť, ísť na wc, variť, osprchovať sa, kedykoľvek chceš a ničím nie si prerušená
- Užívaj si čas vo dvojici so svojim manželom (či sa to už týka obyčajných rozhovorov, vychádzok, sledovaniu filmov, hraniu spoločenských hier alebo sexuálnych radovánok, onedlho budú všetky tieto činnosti prerušované a často aj nemožné)
- Prečítaj si všetko, čo chceš, postretávaj sa s rodinou, priateľmi (onedlho to na isté obdobie nebude možné)
- Zaobstaraj si veľa oblečenia pre bábätko a bavlnených plienok (aj zo desať najmenších body, dupačiek a pod., dieťa všetko hneď ogrcká, prekaká a pod., priprav sa, že budeš nonstop prať a žehliť jeho vecičky)
- Relaxuj a teš sa na bábätko (všetko čím si prechádzame a robíme, stojí za to! :))