Kde sú tie časy, keď som ju nevedela zobudiť a najlepšie sa jej spinkalo s akčným bratrancom v okolí? Teraz idem okolo ako zlodej popri strážnikovi a pokladám ju do postieľky opatrnejšie než najdrahší porcelán. Dnes to je fakt zaujímavé. Odpadávam od únavy a ona nie a nie spať. Väčšinou po nakŕmení zaspí, akoby bolo v tej fľaši narkotikum, no teraz má otvorené oči dokorán ako sova. Cumlík vehementne vypľúva, malíček mám ožužlaný ako po päťhodinovom plávaní a v náručí spustí srdcervúci plač. Naviažem si ju do šatky, tam spustí náreku ešte viac. Našťastie existujú staré dobré zavinovačky. To nevadí, že sa do nich už vôbec nezmestí a nohy jej trčia von na vetranie. Ruky jej zviažem na vojaka a dúfam, že toto našu drahú odzbrojí. Márne. Nachodím s ňou po byte kilometre, ruky mi oťažievajú, sadám na fitloptu a odskackám si ďalšie tisícky sekúnd popri pospevovaní „Moje milé premilené čerešne.“ Začína po mne hádzať tie krásne úsmevné zášklby svedčiace o blížiacom sa spánku. V chrbte cítim ostrú bolesť, v rukách takisto, ale vydržím. Už som takmer v cieli spánkovej oázy môjho potomka. Opatrne dcérku pokladám do postieľky a verím, že ju zo snov nestrhne pípavý zvuk monitoru dychu. Sláva! Vyzerá, že zaspala. Môžem si užiť pokoj v sprche a zvaliť sa do postele.
Nestihnem sa ani povyzliekať a už počujem našu princeznú nariekať. Prosebne žmurknem na manžela, aby túto šichtu prevzal on a modlím sa, nech sa mu uspávacia ceremónia podarí. „Ako vyzerá Sárka?“ pýtam sa s očakávaním tvrdého spánku. „Dobre,“ odvetí mi muž so smiechom. Pozriem sa na dcérku, oči dokorán, úsmev od ucha k uchu. Tak skoro spať nebudeme. Skúšame ďalej. Púšťam biely šum, Vivaldiho Štyri ročné obdobia, beriem gitaru a z posledných síl spievam. Po hodine mám „gitarové zápästie“ a chrbát odrovnaný na odpočinok. Skláňam sa k postieľke a spustím po stý raz „Stíchol už celý náš dom.“ Vzdávam to. Dúfam, že čoskoro zaspí sama a po napočúvaní zvukov „Jumanji“ z postieľky, príde rad aj na mňa. Naše večerné intímne plány rušíme, sme radi, že padáme do postele a môžeme sa konečne vydať do ríše snov. Počuli ste, že najkrajší nočný pohľad je na oblohu plnú hviezd? Blbosť. Najkrajší nočný pohľad je pohľad na spiace bábo. Aspoň pre matku.
Moje praktické rady k uspávaniu:
- Zistite, čo na dieťa zaberá – u nás to je vždy niečo iné – kŕmenie, cumlík, nosenie, zavinovačka, spievanie alebo ponechanie dieťatka len tak v postieľke.
- Vychádzka vonku v kočíku je skvelá vec. Dieťa celý čas spokojne prespí a my máme aspoň nejaký pohyb na čerstvom vzduchu.
- Keď sa počas dňa bábo neustále budí a plače, možno chce byť len v centre diania. Keď Sárku položím na gauč a venujem sa bežným záležitostiam, často zaspí hneď. Možno má len „fear of missing out.“
- Keď sa dieťatko neustále budí v noci a plače, často pomôže dať ho do postieľky ku vám. Vypočujete si síce ešte dobrú chvíľu krásne bábätkovské zvuky, ale čochvíľa snáď drobec zaspí a môžete ho presunúť do jeho postieľky.
- Digestory, ventily vzduchu v kúpeľniach a robotické vysávače sú perfektný „biely šum.“
- Moja top trio kombinácia – zavinovačka + fitlopta + pieseň Moje milé premilené čerešne.