Hráme sa
Z nášho uplakaného uzlíčka sa stal uzlíček vysmiaty a zhovorčivý. Najlepšiu náladu má naša dcérka ráno, ako aj jej maminka – keď je vyspatá a najedená. Vtedy rozdáva tie najkrajšie úsmevy. Veselo sa zhovára so všetkým, čo je poruke – rodičia, puzzle, lampa alebo zvieratká na hrazdičke. Hrdo jej pomôžem s polohou na brušku a tvrdo trénuje dvíhanie hlavy ako na atletické preteky. Prezerá si známy mix čiernobielych obrázkov a manžel tvorí neopakovateľný príbeh.
Praktické rady k hre s bábätkom:
- Kedykoľvek sa to dá, rozprávajte sa s ním, usmievajte sa naň, skrátka interagujte – zlepší sa nálada všetkým členom rodiny.
- Keď ho chcete niekde položiť, ubezpečte sa, aby nad sebou videlo niečo zaujímavé – svetlo, obraz, hrazdu a pod. – pri troche šťastia ho to dokáže zaujať na dlhšie ako päť minút a vy okrem wcka stihnete aj sprchu
- Keď trénujete držanie hlavičky, dajte pred dieťa niečo zaujímavé – obrázky, hračky, vašu tvár, alebo si ho dajte na brucho a máte kontakt “face to face.“
U lekára
„Dobrý deň, videla som, že prijímate nových pacientov, chcela by som prihlásiť svoje dieťa, ktoré sa má narodiť v decembri …“ píšem mail. „Novorodencov neberieme,“ taká bola odpoveď. Čo už, mala by som to na skok, ale hľadám teda pediatra, ktorý spadá pod našu ulicu. Telefón mi zdvihla podľa hlasu zjavne staršia pani. Nevadí, aspoň bude skúsená, pomyslím si. Keď však s dcérkou ideme a zbadám ju, pochopím, že vek už bude pomaly kmeťovský a pani doktorka by mi mohla byť starou mamou. Spamätám sa zo šoku, odovzdám správu z pôrodnice a pokorne vysvetľujem, že dojčím asi tak v pomere 1:9. Áno, asi z desiatich percent materské mlieko a z deväťdesiatych umelé. Som z toho frustrovaná dosť aj bez toho, aby mi to rozhorčená lekárka vyčítala, ale predýcham to s vierou, že bude lepšie. To, že mi dáva odporúčania k starostlivosti, ktoré boli aktuálne pred päťdesiatymi rokmi ma už neprekvapuje. Vraj to, že chrapčí a bolí ju bruško je normálne. Áno viem, ale čakala som aspoň nejakú radu. Sárka zvládla lekársku šokovú terapiu celkom dobre a ideme domov. Len sa divím, na čo sa tam máme teperiť o týždeň zas. Sotva sme prišli z pôrodnice a nonstop ďalšie lekárske kontroly. Cestou sa ešte stavíme v lekárni po vitamíny a ja rozmýšľam nad všetkými tými druhmi vitamínu D, ktoré som z kade tade podostávala a pridávam k nim ďalšiu fľaštičku, ktorú mi predpísala pediatrička. Máme zásobu aspoň na dva roky. Ak to má dovtedy trvanlivosť.
Praktické rady k návštevám lekára:
- Keď vyberáte lekára, dajte na odporúčania známych – ak vám lekár nesadne, môžete ho zmeniť až o pol roka.
- Nemusíte si vopred kupovať vitamín D – lekár vám ho predpíše
- Pred lekárskou návštevou si dajte dostatočné časové okno – dieťa sa môže pogrckať a strávite tak cenné minúty prezliekaním.
- Pribaľte si so sebou náhradné oblečenie, plienku ako podložku a veci na prebaľovanie.